V živote človeka musí takáto chvíľa občas prísť, inak by ho ten negativizmus chrliaci ako láva zo sopky dočista spálil na popol. Túto "pálivú bolesť" zažívam v poslednej dobe dosť často. Je jednoznačne citeľné, že negativizmus je charakteristickou vlastnosťou Slovákov. Po vyše siedmich rokoch strávených mimo domoviny to vnímam o čosi intenzívnejšie.
Týka sa to aj mojej "obľúbenej" témy ošetrovateľstvo. Na sociálnej sieti sa vedú nekonečné diskusie o tom, ako veci v zdravotníctve nefungujú, hľadajú sa vinníci, označujú sa osoby, ľudia sa verejne hádajú. Nechcem tým ospravedlňovať podľa môjho názoru slabú aktivitu a iniciatívu sesterskej komory, jej členov a registrovaných sestier. No faktom ostáva, že sústredenie energie na hádky, mediálne prestrelky, súdy, nekonečnú kritiku dokonca už aj toho, čo je ešte relatívne dobré a prínosné, vedú iba k odpútaniu pozornosti od vecí podstatných. Len človek nerozumný dopustí, aby k tomuto dochádzalo. Len človek bez sebareflexie a bez zdravého sebavedomia môže byť manipulovaný a ovládaný.
Hnevá ma, že sestry pomaly strácajú zdravý úsudok, že namiesto riešení vyčítajú a kritizujú, že v situáciách, kedy sa majú postaviť a vyjadriť svoj skutočný postoj sedia nečinne v kúte bez slov, že obviňujú všetkých naokolo namiesto toho, aby pochopili základný princíp fungovania všeobecný pre celú spoločnosť- ako si život zariadiš, tak ho budeš žiť. Mali by sme si uvedomiť, že to, že tu "nič nefunguje" tak, ako má, je dôsledkom nečinnosti, nezainteresovanosti, neochoty a pasivity nás sestier.
Bez emócií- zaujímajú ma výsledky. A tie nie sú priaznivé. Preto musí prísť zmena. Tú zmenu nemôže urobiť nik iný než sestry. Je to v podstate jednoduchý princíp:
Príkladom mi je futurista, industriálny dizajnér a lektor Jacque Fresco (autor projektu Venus), ktorý v jednom z jeho zaujímavých prednášok raz povedal dôležitú vec: "Nie je umenie kritizovať, poukazovať na chyby iných a hundrať, že niečo nefunguje. Je potrebné vymyslieť plán, ako veci zmeniť a tento plán uskutočňovať".
Preto milé sestričky, Slováci a Slovenky, prestaňte už konečne hundrať, vymyslite, ako veci zmeniť a pustite sa do práce!
Všetkým tým sestrám a dôležitým osôbkam, ktoré toto dávno pochopili ďakujem. Ďakujem im, že sú, že neostávajú sedieť so založenými rukami a zatieneným rozumom! Vďaka Vám nestrácam nádej a vieru v pozitívne zmeny. Kedykoľvek mám pocit bezvýchodiskovej situácie, zrazu zvoní telefón, pípne správa, a vtedy viem, že to nie je náhoda. Tá pozitívna energia príde vždy v správnu chvíľu.