Ja chcem z toho bludného kruhu von!

Autor: Beáta Grešš Halász | 14.9.2013 o 12:00 | (upravené 14.9.2013 o 13:22) Karma článku: 14,67 | Prečítané:  1450x

Čo si vybrať? Nemocnicu, či radšej smrť? V dnešných časoch tak vážna otázka na zamyslenie. Naneštastie. Pre nás všetkých. Týka sa mladého či starého, chorého či zdravého. Všetkých !

Bola to láska na prvý pohľad. Už tuším v pätnástich sa do seba zamilovali. Nemali to vôbec ľahké, doba bola iná, chudoba ich trápila, ale ich láska napriek všetkým prekážkam rástla. Vzali sa a žijú spolu dodnes. Už niekoľko desaťročí!

Ona ochorela. Pred viac ako desiatimi rokmi jej diagnostikovali Alzheimera. On ju neopustil. Tak, ako po celý život nie, tak ani teraz. "V dobrom aj v zlom!". Sľúbili si to. Napriek tomu, že jeho zdravotný stav tiež nie je celkom v poriadku, "neodložil" ju do domova. Príkladne, s láskou, ktorá trvá dodnes, sa o ňu stará. Bola to dáma. Je stále krásna, ale už len sedí, nehovorí, nechodí. On ju kŕmi, polohuje, prebaľuje, umýva, kúpe, češe jej jemné striebristé vlasy, o ktoré sa vždy starala, krémuje jej tvár, o ktorú vždy tak dbala. Vrások má napriek veku len pár- aj tie sú tuším ani nie starobou, ale úsmevom, ktorý rozdávala. Ešte aj dnes sa občas usmeje. Človeku sa tlačia slzy do očí, keď ich dvoch vidí. Taká láska sa nevidí každý deň. Ten muž je tak obetavý a milujúci! Ak byť v starobe chorý, želala by som si, aby sa mal kto o mňa takto postarať, inak nech radšej čím skôr umriem. Len nech sa nedostanem do nemocnice, či nejakého sociálneho zariadenia. Určite, nemožno tvrdiť, že všetky zariadenia sú nespoľahlivé, ale ... no nebáli by ste sa ochorieť alebo zostarnúť, nebodaj oboje, keď sa stáva toto?

Na odporúčanie obvodného lekára za účelom vykonania niektorých vyšetrení, bola ona jedného dňa prijatá do nemocnice- na geriatriu v Košiciach. Bývalá "vojenská nemocnica". Pri prijme manžel žiadal personál, aby jej nezavádzali permanentný močový katéter. Mali s tým zlé skúsenosti po hospitalizácii v inom zariadení spred roka, keď dostala silý zápal močových ciest a liečba bola náročná a zdĺhavá. Vtedy prvýkrát v živote počuli o preležanine- a aj "zažili na vlastnej koži". Liečba trvala pol roka, zahojilo sa. Doniesol aj plienky, krémy, atď. Na druhý deň prišiel poobede na návštevu a neveril vlastným očiam! Ležala v moči a stolicu mala miestami prischnutú ku koži. Upozornil personál. Ten mu sveto- svete tvrdil, že pacientov kontrolujú každú hodinu. Sestry a službukonajúca lekárka mu poradili, aby si ju radšej zobral spať domov, že dobre vyzerá a je v relatívne dobrom stave, bola by škoda, tu by sa jej stav iba zhoršil. Toto bol druhý deň v spomínanom zariadení.

Na tretí deň prišla na návštevu aj vnučka. Pacientka bola znova premočená, prepotená, od hlavy po päty. Kotúľali sa jej veľké slzy po tvári! Návšteva ju posadila do kresla aby ju dali do poriadku. Matrac mal tvar vane, v ktorej sa pacientka kúpala vo vlastných telesných tekutinách. Oslovili personál, ktorý sa znovu dušoval, že kontrola sa koná každú hodinu. Ošetrovateľ sa zhrozil, keď to videl, ospravedlňoval sa; sestry boli drzé, arogantné, odmietli poskytnúť kontakt či zabezpečiť stretnutie so službukonajúcim lekárom. Rodinu odporučili obrátiť sa na vedúcu sestru, ktorá však cez víkendy nepracuje. Na službukonajúceho lekára si kontakt zistili sami. Lekárka povedala, že o vzniknutej situácii už bola medzičasom informovaná, ale ona nevie urobiť v tejto veci veľa, lebo nie je zodpovedná za ošetrovateľskú starostlivosť pacientov.

Rodina si vyžiadala "knihu sťažnosti". Nemali. Resp. mali, ale vraj ju má vedúca sestra u seba doma! Nevadí, rodina urobila zápis do knihy služieb.

Nedeľa bola pokojná, rodina prišla na "povolenú" návštevu. Pacientku našli umytú, prebalenú, čistú, spokojnú. Manžel pochválil personál a ďakoval za starostlivosť. Jedna so sestier si však neodpustila pripomenúť, že v zápise so včerajška sú gramatické chyby.

V pondelok bol manžel pacientky pozvaný na diskusiu k danej sťažnosti k prednostovi zariadenia. Manžel vysvetľoval, že počul na toto zariadenie samé pozitíva, ale po tejto skúsenosti zmenil názor. Pán prednosta sa vyjadril, že jeho toto vôbec nezaujíma a chce upozorniť, že tento cirkus bude mať vážne následky, a že neručí za to, ako sa k celej veci postaví personál!

V stredu mala ona opät návštevu. Dcéra vedľa ležiacej pacientky bola tiež nespojná so starostlivosťou. Líčila svoje negatívne zážitky. Mimochodom, včera bola tu a kŕmila svoju mamku. Aj jeho manželku nakŕmila pár lyžičkami, lebo personál jej položil večeru na stolík, no nakŕmiť ju už neprišiel nik. Po polhodine prišli a zobrali zo stolíka polo zjedené studené jedlo. Dcéra vedľa ležiacej pani sa ohradila. Dostala odpoveď, že im o chvíľu končí služba a tak nestíhajú! Upozornila na to do služby prichádzajúci personál, ktorý pani ubezpečoval, že pacientke ešte niečo na večeru dajú. Či sa tak stalo, to sa už nedozvieme. Dúfajme. A ani či tie celé neolúpané a nepostrúhané jablká, čo dostávajú nevládni pacienti na olovrant, si niekto iný, ako príbuzní pacientov niekedy všimne, či čaju na stolíku sa počas dňa napijú, a či pri kŕmení ich niekto podvihne do sediacej polohy, keď na zodvihnutie záhlavia postele potrebujete trénovať v posilňovni. Ach, je toho tak veľa!

Pacientka bola prepustená do domáceho ošetrovania hneď na druhý deň. S preležaninou druhého stupňa!

Rodina podala sťažnosť. Od ÚDZS dostali odpoveď: diagnostické a terapeutické postupy boli dodržané, posúvajú vec späť a odporúčajú obrátiť sa na komoru lekárov a komoru sestier. MZ SR preposlalo sťažnosť späť do zariadenia, aby si manažment "urobil doma poriadok". Odpoveď zatiaľ neviem. Ale môžeme si všetci predstaviť, čo v tých listoch asi bude. Nechajme sa prekvapiť!

Je z tohto bludného kruhu cesty von? Kde sa má vlastne človek sťažovať? Čo má robiť? Umrieť čím skôr? Personál stratil všetky kvality v dôsledku zastaraných skostnatených komunistických praktík, ktoré držia pacientov a personál v pasci, a ktoré sa snáď ešte jednu generáciu nevytratia. Interné kšefty a rodinkárstvo, korupcia, úplatky, kontroly a audity naoko, neekonomické prerozdeľovanie zdrojov, bezočivé a bezhraničné ničenie všetkého kvalitného, čo v ľuďoch ešte ostalo. Doba nás tlačí k múru- nárekov! Lebo neostalo nám nič iné, iba nariekať. Sťažovať sa niet kde. Respektíve je, len bez efektu.

 

Chceme vystúpiť z tohto bludného kruhu! Ja teda určite áno!

 


MZ SR doteraz nevydalo Odborné usmernienie o prevencii preležanín. Je hotové, leží kdesi v šuflíku na MZ SR. Bývalý minister zdravotníctva pán Uhliarik prisĺúbil jeho Vydanie. Spolu s ním odišlo aj na toto usmernenie do zabudnutia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?